Liturgický program – september 2023
| Dátum | Čas sv. liturgie |
Piatok | Začiatok indiktu, teda nového cirkevného roka v našej cirkvi. Štátny sviatok a voľnica. Sv. liturgia v piatok nebude. |
Nedeľa | Liturgia 9:00 Zvolen, Zámok – 14. nedeľa po Päťdesiatnici. |
| Liturgia 09:00! Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie Zvolen | |
| Narodenie Presvätej Bohorodičky. Voľnica. Myrovanie. Liturgia 16:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie Zvolen | |
| Nedeľa pred Povýšením sv. Kríža, 15. nedeľa po Päťdesiatnici. Liturgia 11:00 Zvolen, Zámok, zbierka pre kňazský seminár v Prešove. | |
| Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom. Zdržanlivosť od mäsa. Liturgia 16:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie Zvolen. Myrovanie. | |
| Presvätá Bohorodička spolutrpiteľka. Voľnica. Liturgia 09:00! Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie Zvolen | |
| 16. nedeľa po Päťdesiatnici. Nedeľa po Povýšení. Liturgia 9:00 Zvolen, Zámok | |
| Liturgia 16:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie Zvolen | |
| 22.9.2023 Piatok | Liturgia 16:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie Zvolen |
| 24.9.2023 Nedeľa | 17. nedeľa po Päťdesiatnici Liturgia 9:00 Zvolen, Zámok |
| 26.9.2023 Utorok | Odchod do večnosti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa. (Patrón farnosti). Liturgia 16:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie Zvolen |
| 1.10.2023 Nedeľa | 18. nedeľa po Päťdesiatnici. Presvätá Bohorodička ochrankyňa. Liturgia 11:00 Zvolen, Zámok. Myrovanie. 13:30 Žiar nad Hronom, Kostol sedembolestnej P. Márie, ul. M. Chrásteka 2772/28 |
Ak je liturgia v Kostole sv. Alžbety, námestie Zvolen, tak je otvorený len vchod rovno do Kaplnky z námestia, nie celý kostol.
Kňaz prichádza cca 30-40 min. pred začiatkom sv. liturgie, možnosť spovede – treba prísť skôr pred sv. liturgiou aspoň 20 min.
Spovedáme aj na farskom byte Balkán 47 (pri Želežničnej stanici, 10 posch. bytovka), je treba zavolať na 0908 375 373.
Bratislava 16. septembra (TK KBS) Konferencia biskupov Slovenska vydala vyhlásenie k predčasným voľbám do Národnej rady Slovenskej republiky.
Milí veriaci, drahí bratia a sestry,
sme bezprostredne pred voľbami, keď si mnohí kladú nielen otázku koho voliť, ale aj či má vôbec zmysel pristúpiť k volebným urnám. Napriek tomu, že sa medzi ľuďmi rozmohla ľahostajnosť a rezignácia voči celospoločenskému a politickému dianiu, povzbudzujeme vás, aby ste nepodliehali nezáujmu a pasivite, ale rozhodovali ste sa pre zodpovednosť za spoločné dobro a blaho každého občana Slovenskej republiky.
Cirkev nevstupuje do politickej kampane, výber strany a kandidátov je na každom jednotlivcovi. Povzbudzujeme vás však, aby ste sa dobre oboznámili s programom konkrétnej politickej strany a nerozhodovali sa na základe emócií či zjednodušených úvah.
Sme povolaní používať rozum, pridŕžať sa evanjeliových hodnôt a na dobro každého muža a ženy sa pozerať cez Ježišovo posolstvo. Kresťan nech teda nevolí strany alebo poslancov, ktorí – povedané slovami pápeža Františka – podporujú „ideologickú kolonizáciu“, čiže súhlasia s potratmi, registrovanými partnerstvami, eutanáziou či genderovou ideológiou, alebo šíria dezinformácie, nenávisť a rozdelenie.
Pre správne rozlišovanie je potrebná múdrosť Ducha, ktorého máme prosiť, aby nás osvietil svojím poznaním. Rozlišovanie prebieha v tichu modlitby, ale je tiež spojené s našimi skutkami. Konať spravodlivo a čestne prináleží každému človeku, o to viac kresťanovi. Ježiš nám hovorí: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“ (Jn 14, 15) Ak sa dáme viesť pravou Kristovou láskou voči blížnym, Duch pravdy nám otvorí oči a myseľ.
My biskupi Slovenska sa za vás modlíme a zároveň pozývame všetkých k modlitbám za voľby. Vyprosujeme vám požehnanie i svetlo Ducha Svätého pre správne rozhodnutia.
Bratislava 14. septembra 2023
https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/papez-uz-je-v-presove.html
Homília pápeža Františka na Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove
„My – hlása sv. Pavol – ohlasujeme Krista ukrižovaného (…), Božiu moc a Božiu múdrosť“. Z druhej strany apoštol netají, že kríž v očiach ľudskej múdrosti predstavuje niečo celkom iné: je „pohoršením“ a „bláznovstvom“ (1 Kor 1, 23 – 24). Kríž bol nástrojom smrti, a predsa z neho vzišiel život. Bol tým, na čo sa nikto nechcel pozerať a predsa nám zjavil krásu Božej lásky. Preto ho uctieva svätý Boží ľud a oslavuje liturgia dnešného sviatku. Evanjelium sv. Jána nás vedie a pomáha nám vstúpiť do tohto tajomstva. Evanjelista totiž stál práve tam, pod krížom. Hľadí na už mŕtveho Ježiša, zaveseného na dreve a píše: „A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo…“ (Ján 19, 35). Svätý Ján vidí a vydáva svedectvo.
Najprv vidí. Ale čo videl Ján pod krížom? Určite to, čo videli iní: Ježiš, nevinný a dobrý, brutálne zomiera medzi dvomi zločincami. Jedna z mnohých nespravodlivostí, jedna z mnohých krvavých obetí, ktoré nemenia dejiny, jedna z mnohých ukážok, že tok udalostí vo svete sa nemení: dobrí sú odstránení a zlí víťazia a prosperujú. V očiach sveta je kríž prehrou. Aj nám hrozí nebezpečenstvo, že sa zastavíme pri tomto prvom povrchnom pohľade, že neprijmeme logiku kríža; že neprijmeme, že Boh nás zachraňuje dovoľujúc, aby sa na ňom vyzúrilo zlo sveta. Neprijať, alebo len slovami, Boha slabého a ukrižovaného a snívať o bohu silnom a triumfálnom. Je to veľké pokušenie. Koľkokrát túžime po kresťanstve víťazov, po triumfálnom kresťanstve, ktoré by bolo dôležité a významné, oslavované a uctievané. Ale kresťanstvo bez kríža je svetské a stáva sa neplodným.
Svätý Ján videl v kríži Božie dielo. Spoznal v ukrižovanom Kristovi Božiu slávu. Nehľadiac na zdanie videl, že On neprehral, ale je Boh, ktorý sa dobrovoľne ponúka za každého človeka. Prečo to urobil? Mohol si zachrániť život, mohol sa držať obďaleč od našich najbiednejších a najkrutejších dejín. A predsa, chcel vojsť do vnútra, ponoriť sa do nich. Preto si vybral najťažšiu cestu: kríž. Aby nebol na zemi žiadny človek až tak zúfalý, že by sa s ním nemohol stretnúť. Dokonca aj v beznádeji, v tme, v opustenosti, v hanbe za svoju biedu a omyly. Práve tam, kde si myslíme, že Boh nemôže byť, práve tam vstúpil. Aby zachránil kohokoľvek, kto je zúfalý, chcel okúsiť zúfalstvo. Aby sa naša najtrpkejšia beznádej stala aj jeho, zvolal na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46; Ž 22,1). Zvolanie, ktoré zachraňuje. Zachraňuje, lebo Boh zobral na seba dokonca aj našu opustenosť. S ním už nie sme viac sami, už nikdy viac.
Ako sa môžeme naučiť vidieť v kríži slávu? Niektorí svätí učili, že kríž je ako kniha, ktorú, treba otvoriť a čítať, aby sme ju spoznali. Knihu nestačí kúpiť, pozrieť sa na ňu a vystaviť si ju doma na peknom mieste. To isté platí pre kríž: je namaľovaný alebo vytesaný na mnohých miestach našich chrámov. Krížikov je nespočetne veľa: na krku, v dome, v aute, vo vrecku. Ale neosoží nám to, ak sa nezastavíme, nezahľadíme na Ukrižovaného a neotvoríme mu srdce, ak sa nenecháme očariť jeho ranami, otvorenými pre nás, ak sa naše srdce nenaplní dojatím a nebudeme plakať pred Bohom, ktorý je zranený z lásky k nám. Ak tak neurobíme, kríž pre nás zostane neprečítanou knihou, ktorej názov a autora dobre poznáme, ale ktorá nemá vplyv na náš život. Neobmedzujme kríž iba na predmet zbožnosti a o to menej na politický symbol alebo na znak náboženského a sociálneho významu.
Z nazerania na kríž vychádza druhý krok: vydávanie svedectva. Keď sa pohľadom ponoríme do Ježiša, jeho tvár sa začne odrážať na našej: jeho črty sa stanú našimi, Kristova láska si nás podmaní a premení nás. Myslím na mučeníkov, ktorí v tomto národe vydávali svedectvo Kristovej lásky vo veľmi ťažkých časoch, keď všetky okolnosti radili mlčať, zostať v bezpečí, nevyznávať vieru. Ale nemohli, nemohli nevydávať svedectvo. Koľko ušľachtilých ľudí trpelo a zomrelo tu na Slovensku kvôli menu Ježiš! Svedectvo naplnené z lásky k Tomu, na koho toľko hľadeli. Tak, až sa mu začali podobať, dokonca aj v smrti.
Myslím aj na naše časy, v ktorých nechýbajú príležitosti vydávať svedectvo. Tu, vďaka Bohu, nie sú kresťania prenasledovaní, ako v mnohých iných častiach sveta. Zosvetštenie a vlažnosť však znehodnocujú svedectvo, kým kríž vyžaduje jasné svedectvo, pretože kríž nechce byť zástavou, ktorú by vystavovali, ale čistým prameňom nového spôsobu života. Aký spôsob? Ten evanjeliový, toho z Blahoslavenstiev. Svedok, ktorý má kríž v srdci a nie iba na krku, nevidí nikoho ako nepriateľa, ale všetkých ako bratov a sestry, za ktorých Ježiš dal život. Svedok kríža si nepamätá krivdy z minulosti a nenarieka nad prítomnosťou. Svedok kríža nepoužíva podvodné spôsoby a svetskú moc: nechce vnucovať sám seba a svojich, ale obetovať svoj život za iných. Nehľadá vlastné výhody, aby sa potom ukázal zbožný: toto by bolo náboženstvo pretvárky, nie vydávanie svedectva ukrižovaného Boha. Svedok kríža nasleduje len jednu stratégiu, tú Majstrovu: pokornú lásku. Nestará sa o prízemné víťazstvá, pretože vie, že Kristova láska je plodná v každodennom živote a všetko pretvára, ale zvnútra ako semienko, ktoré padlo do zeme, zomrelo a prináša ovocie.
Drahí bratia a sestry, videli ste svedkov. Zachovajte si milú spomienku na osoby, ktoré vás živili a vychovávali vo viere. Boli to skromni a jednoduchí ľudia, ktorí dali svoj život, milovali až do konca. To sú naši hrdinovia, hrdinovia každodennosti a práve ich životy menia dejiny. Svedkovia plodia nových svedkov, lebo sú darcami života. Takto sa šíri viera: nie mocou sveta, ale múdrosťou kríža; nie štruktúrami, ale svedectvom. A dnes, vo vyzývavom tichu kríža, sa nás všetkých Pán pýta sa aj teba: „Chceš byť mojím svedkom?“.
Na Kalvárii stála s Jánom Matka Božia. Nikto nevidel tak ako ona otvorenú knihu kríža a nevydal o tom svedectvo skrze pokornú lásku. Na jej príhovor prosme o milosť obrátiť pohľad srdca na Ukrižovaného. Vtedy naša viera bude prekvitať v plnosti, vtedy naše svedectvo prinesie ovocie. TKKBS
https://www.jankrupa.sk/category/povysenie-sv-kriza/
Z večierne a utierne k sviatku Povýšenia sv. Kríža
(viac…)
